Darina Múdra
Ku “znova objaveným” skladateľom európskeho hudobného klasicizmu patrí Anton Zimmermann[1]. Vysloviť toto konštatovanie nás oprávňuje nadčasová umelecká hodnota jeho tvorby ktorá už vo svojej dobe našla takmer celoeurópske repertoárové rozšírenie. Treba upozorniť na to, že informatívne ťažisko príspevku sa nachádza na poznámkovom aparáte a na prílohách.
Pripomeňme si v skratke základné biografické dáta Antona Zimmermanna. A. Zimmermann sa narodil vo vianočných dňoch roku 1741 v Breitenau (dnes Široká Niva) v Sliezsku[2]. Je známe, že účinkoval ako organista biskupského kostola v Hradci Králové[3]. Do hlavného mesta dobového Uhorska – Pressburgu, teda dnešnej Bratislavy, prišiel začiatkom 70. rokov a natrvalo sa tu usadil[4]. V roku 1776 získal stále zamestnanie u prímasa Uhorska, kardinála, grófa Josepha Batthyányho ako umelecký riaditeľ, kapelník, huslista a ako “fürstlicher Hofkompositeur”[5]. Orchester, ktorý na žiadosť prímasa zostavil a preň aj komponoval, patril k najlepším svojho druhu v stredoeurópskom regióne[6]. Od mája 1780 zastával tiež miesto organistu hlavného kostola mesta, korunovačného dómu sv. Martina[7]. Zomrel nečakane v roku 1781 vo veku nezavŕšených 40 rokov. Pochovali ho na cintoríne pod bratislavským hradom[8].
Treba zdôrazniť, že biografia Antona Zimmermanna nebola dosiaľ predmetom systematického výskumu. Milan Poštolka[9] v podstate zhrnul údaje historických lexikónov. Pavol Polák[10] má zásluhu na zistení miesta narodenia skladateľa, genealógie do dvoch generácií a udalostí tesne po úmrtí skladateľa.
Donedávna najúplnejšie informácie (výskum ukázal, že značne medzerovité) o skladateľskom diele Antona Zimmermanna sprístupnil Milan Poštolka v MGG[11] a v New Grove Dictionary[12]. Zarážajúco neúplná je aj databáza RISM (heslá Anton Zimmermann a Zimmermann)[13].
V súčasnom štádiu výskumu kompozičnej tvorby Antona Zimmermanna poznáme vyše 270 opusov[14]. Uvedené sú pod plným menom alebo pod priezviskom skladateľa. Z nich viac ako 200 patrí do oblasti svetskej a okolo 70 opusov je z oblasti cirkevnej tvorby. A. Zimmermanna považujeme za autora 39 symfonických diel, 10 koncertov, vyše 70 komorných kompozícií a viac ako 40 skladieb z oblasti tzv. zábavnej hudby. Z veľkých kompozičných útvarov spomenieme 4 melodrámy, singspiel, kantátu, oratórium a viac ako 10 omší. Až 33 z Zimmermannových opusov vyšlo vo svojej dobe tlačou (Artaria, Cappi, Mollo, Guera, Schauff) vo Viedni, Lyone, Pressburgu a Pešti[15]. Väčšina skladateľovej tvorby sa však šírila v podobe odpisov[16].
V rámci zimmermannovských pramenných výskumov priniesli zatiaľ najväčšie prekvapenie štyri skutočnosti:
Súbor zimmermannovských, v súčasnosti dokumentovaných, notových materiálov, dosahuje počet takmer 500[17]. Pramene, u ktorých je známa provenienčná príslušnosť (alebo ju možno s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať), sú späté s územím 14 európskych štátov (v nich sme oslovili do 100 inštitúcií depozitného charakteru). Najviac sledovaných notových pamiatok vlastnia pochopiteľne stredoeurópske krajiny (české zeme, Rakúsko, Slovensko, Nemecko, Maďarsko, juh Poľska a sever Talianska). V menšom rozsahu sú zimmmermennove kompozície zastúpené v Anglicku, Chorvátsku, Slovinsku, Belgicku, Francúzsku, Švajčiarsku a v severnej časti Rumunska[18].
Z pohľadu dejinného vývoja môžeme povedať, že skladateľské dielo Antona Zimmermanna sa stalo neoddeliteľnou súčasťou hudobnej kultúry na nemecky (a aj nemecky) hovoriacich územiach Európy. Najfrekventovanejšie repertoárové uplatnenie našlo pritom na územiach ktorým vládli Habsburgovci[19].
Ako sa vlastne šírilo skladateľské dielo Antona Zimmermanna? Mal výber diel pre dobový hudobný repertoár svoje špecifiká? Na túto otázku sa pokúšame zodpovedať v priebežne uverejňovaných štúdiách. Spracované sú zatiaľ české zeme[20], Slovensko[21] a Rakúsko[22]. Pri veľkom zjednodušení môže na vyššie vyslovené otázky odpovedať takto: na “materských” územiach Čiech, Moravy a Slovenska (s výnimkou hlavných politických a kultúrnych centier a niektorých šľachtických rezidencií) malo prevahu uplatnenie diel A. Zimmermanna v rámci chrámových (farských alebo rehoľných) produkcií. V Maďarsku to bolo skôr v rámci produkcií biskupských kostolov, v Rakúsku (s výnimkou Viedne, Grazu a Eisenstadtu) boli určujúce rehole (hlavne tzv. historické) a v Nemecku dominovali šľachtické rezidencie[23]. Aby sme sa vrátili do “domácich pomerov”: na Morave v čase klasicizmu existovali tri významné centrá zimmermannovskej hudby, a to augustiniánsky kláštor v Starom Brne, zámok v Náměšti nad Oslavou a arcibiskupský zámok v Kroměříži[24].
Historický význam Antona Zimmermanna pre dejiny európskej hudobnej kultúry treba vidieť nielen v symfonickej a komornej tvorbe (najmä kvartetov pre sláčikové nástroje)[25]. V oboch oblastiach prispel A. Zimmermann k dotváraniu sonátovej formy a sonátového cyklu a v prípade komornej tvorby sa úspešne usiloval aj o rovnocennosť nástrojov v službách výrazu (ako príklady môžu slúžiť notové a zvukové vydania príslušných diel uverejnené v Prílohe 1 a 2).
Z koncertnej tvorby A. Zimmermanna k vývojovo najprínosnejším patrili koncerty pre kontrabas[26]. Necelých 20 rokov po zrode koncertu pre tento nástroj ako hudobného druhu, prispel Zimmermann výraznou mierou k normatívnemu dotváraniu formy, orchestrálneho obsadenia s tiež k formovaniu nového nástrojového štýlu a techniky hry.
Ďalšiu priekopnícku oblasť (z nej nie je zatiaľ ani notové vydanie ani zvuková ukážka) reprezentujú Zimmermannove melodrámy. Po Jiří Antonínovi Bendovi patril totiž Zimmermann k najranejším reprezentantom nemeckej melodramatickej tvorby. Táto priniesla štýlový posun v zmysle vzťahu hovoreného a spievaného slova, a to v spôsobe dramatickej charakterizácie hudbou[27].
Výpočet historických zásluh Antona Zimmermanna, včítane jeho organizačno-manažerských aktivít, nie je zďaleka (a to nielen z časových dôvodov, ale aj z dôvodov nepreskúmanosti) vyčerpávajúci a konečný. Naším cieľom je, aby spôsoby prezentácie osobnosti a diela Antona Zimmermanna boli muzikologicky vyčerpávajúce, aby zabezpečili nielen prinavrátenie kompozičného diela tohto skladateľa klasicizmu do súčasného hudobného repertoáru, ale aby priniesli tiež zmenu v hodnotení a zodpovedajúcom začlenení tejto pozoruhodnej osobnosti hudobníka do historického kontextu vývoja dejín európskej hudby.
Informatívne neúplné profily o živote a tvorbe Antona Zimmermanna boli dosiaľ publikované predovšetkým v aktuálnych prácach syntetického charakteru[28]. Historickú hodnotu Zimmermannovho vkladu do budovania hudobného prejavu klasicizmu by mala v budúcnosti priniesť monografia venovaná biografii a skladateľskému dielu tohto hudobníka. Jej nevyhnutné predstupne tvorí v súčasnosti nielen systematický zimmermannovský pramenný výskum celoeurópskeho záberu a z neho vychádzajúci tematický súpis kompozičného odkazu Antona Zimmermanna (v jeho skrátenej[29] a v pripravovanej informatívne vyčerpávajúcej podobe). Paralelne sa uskutočňuje teoretické spracovávanie čiastkových problémov spojených s dielom skladateľa formou vedeckých štúdií[30] a lexikálnych hesiel[31]. V závislosti na vydavateľských možnostiach a finančných danostiach sa pomerne dobre darí systematicky a koncepčne vydávať diela Antona Zimmermanna v notovej[32] a zvukovej[33] podobe.
| 1 | Darina Múdra, Anton Zimmermann – najvýznamnejší reprezentant hudobnej kultúry klasicizmu na Slovensku, in: Hudobný život, 13, 1981, 19, s. 8. Darina Múdra, Dejiny hudobnej kultúry na Slovensku II. Klasicizmus, Slovenský hudobný fond, Bratislava 1993. |  |
| 2 | Pavol Polák, Zur Erforschung der Lebensdaten von Anton Zimmermann, in: Musicologica slovaca 7, VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1978, s. 171-211. Pavol Polák, Beiträge zur Biographie Anton Zimmermanns, Kapellmeister des Fürsten Joseph Batthyányi, in: Studien zur Musikwissenschaft, Verlag Hans Schneider, Tutzing 1979, zv. 30, s. 61-89. | |
| 3 | Gottfried Johann Dlabacz, Allgemeines historisches Künstler-Lexikon für Böhmen und zum Theil auch für Mähren und Schlesien. Gottlieb Haase, Prag 1815, zv. 3, s. 441. | |
| 4 | Darina Múdra, Hudobný klasicizmus na Slovensku v dobových dokumentoch / Musikalische Klassik in der Slowakei in Zeitdokumenten, Ister Science, Bratislava 1996, s. 27-29, 53-65, 77-78. | |
| 5 | Adolf Meier, Konzertante Musik für Kontrabaß in der Wiener Klassik. Dizertačná práca. Johann Gutenberg-Universität, Philosophische Fakultät, Mainz 1969, s. 162-165. | |
| 6 | Adolf Meier, Die Preßburger Hofkapelle des Fürstprimas von Ungarn, Fürst Joseph von Batthyányi in den Jahren 1776 bis 1784, in: Das Haydn Jahrbuch 10, Universal Edition, Wien 1978, s. 81-89. | |
| 7 | Pavol Polák, Zur Erforschung, Bratislava 1978, s. 181. | |
| 8 | Tamže, s. 200 - 205. | |
| 9 | Milan Poštolka, Zimmermann Anton, in: Die Musik in der Geschichte und Gegenwart (MGG) (ed. Friedrich Blume), Bärenreiter Verlag, Kassel-Basel-Paris-London-New York 1968, zv. 14, sp. 1293 - 1294. | |
| 10 | Pavol Polák, Zur Erforschung, Bratislava 1978, s. 171-211. | |
| 11 | Pozri poznámku 9. | |
| 12 | Milan Poštolka, Zimmermann Anton, in: The New Grove Dictionary of Music and Musicians (ed. Stanley Sadie), Macmillam Publishers Limited, London 1980, zv. 20, s. 687. | |
| 13 | RISM Serie A/II, Musikhandschriften nach 1600. Thematischer Katalog. Saur Verlag, München- New Providence-London-Paris 1999, 7. CD-ROM; 2001, 9. CD-ROM; 2003, 11. CD-ROM. | |
| 14 | Darina Múdra, Anton Zimmermann (1741-1781) und die europäische musikalische Klassik, Peter Lang, Europäischer Verlag der Wissenschaften, Frankfurt am Main-Berlin-Bern-Bruxelles-New York-Oxford-Wien, s. 25-30, 55-169, 225-227 (v tlači). | |
| 15 | Tamže, s. 27, 213-214. | |
| 16 | Tamže, s. 55-169, 225-227. | |
| 17 | Tamže, s. 8, 190-210. | |
| 18 | Tamže, s. 190-210. | |
| 19 | Darina Múdra, Das europäische Musikrepertoire der Klassik und Anton Zimmermann, in: Musikgeschichte in Mittel- und Osteuropa (ed. Helmut Loos, Eberhard Möller), zv. 9. Leipzig 2004, s. 1-26. | |
| 20 | Darina Múdra, Anton Zimmermann a “repertoárový život” jeho diel v českých zemiach, in: Slovenská hudba, 29, 2003, 1, s. 30-56. | |
| 21 | Darina Múdra, Spezifika der zeitgenösischen Verwendung des Schaffens Anton Zimmermanns in der Slowakei, in: Musicologica Istropolitana III. (ed. Marta Hulková), Univerzita Komenského, Filozofická fakulta, Katedra hudobnej vedy, Bratislava 2004, s. 87-126. | |
| 22 | Darina Múdra, Anton Zimmermann und Österreich.Verlag Hans Schneider, Tutzing (v tlači). | |
| 23 | Pozri poznámku 19. | |
| 24 | Darina Múdra, Anton Zimmermann a “repertoárový život”, 2003, s. 44-46. | |
| 25 | Darina Múdra, Dejiny hudobnej kultúry, Bratislava 1993, s. 61. JURJEVICH, Martha L.: Anton Zimmermann´s chamber music for strings. University of Illinois at Urbana, 1978. | |
| 26 | Adolf Meier, Konzertante Musik, Mainz 1969, s. 54, 57, 70, 72, 74, 79-86, 98-97, 120-121. | |
| 27 | Monika Schwarz – Danuser, Melodram, in: Die Musik in der Geschichte und Gegenwart (MGG) (ed. Ludwig Finscher), Bärenreiter, Kassel-Basel-London-New York-Prag 1977, Sachteil 6, sp. 71-72. | |
| 28 | Darina Múdra, Dejiny hudobnej kultúry, Bratislava 1993, s. 60-65. Darina Múdra, Hudobný klasicizmus na Slovensku, Bratislava 1996, s. 29, 55-65, 77. Darina Múdra, Classicism, in: A History of Slovak Music (ed. Oskár Elschek), VEDA, Bratislava 2003, s. 179. | |
| 29 | Pozri poznámku 14. | |
| 30 | Pozri poznámky 19-22. | |
| 31 | Milan Poštolka – Darina Múdra, Zimmermann (Johann) Anton, in: The New Grove Dictionary of Music and Musicians (ed. Stanley Sadie), Macmillan Publishers Limited, London 2001, zv. 27, s. 835-836. | |
| 32 | Pozri Prílohu 1. | |
| 33 | Pozri Prílohu 2. | |